Precházka ku kláštoru sv. Kataríny Alexandrijskej

Náš voľný deň začal upršaným ránom. Keďže dážď zmáčal lesné chodníky potrebovali sme vymyslieť výlet, kde sa nestratíme v blate. Po malom prieskume internetu sme sa zhodli na Katarínke. Spravili sme si raňajky a vyrazili. Nachádza sa na západnom Slovensku v lesoch Malých Karpát 20 km severne od Trnavy. Odbočka na parkovisko sa nachádza v strede hlavnej cesty 502 medzi Náháčom a Dechticami. Odtiaľ vedie kamenistá terénna cesta dlhá 1400 metrov na trávnatú plochu označenú ako parkovisko. Na úzkej ceste sa nám s inými autami vyhýbalo veľmi, zle ale dá sa to zvládnuť. Parkuje sa jednoducho pri strome. Okrem nás tu bolo už iba jedno auto a my sme pešo vyrazili po ceste lesom (tej naľavo z parkoviska).

Po 15-minútovej prechádzke sme sa dostali k rázcestiu. Napravo bol dobrovoľnícky tábor, pred nami kúsok starej železnice a naľavo tabuľa, ktorá ukazovala smer ku Kláštoru sv. Kataríny Alexandrijskej. Odtiaľ to už je len asi 200 metrov.

A kam sme sa to dostali? K ruinám kostola a Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej. Aktuálne je v rekonštrukcií, ale aj tak stojí za návštevu. Obrovské múry naznačujú, že v minulosti bol bezpečným útočiskom pre jeho obyvateľov a napriek tomu ho medzi stromami z diaľky určite neuvidíte.

Kláštor sv. Kataríny, ktorý patril františkánskemu rádu, bol založený v roku 1618 na mieste prastarej gotickej kaplnky s cintorínom ukrytej hlboko v malokarpatských lesoch, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Rozsiahly barokový kláštorný komplex bol postupne rozširovaný a zveľaďovaný a patril k najvýznamnejším pútnickým miestam Ostrihomskej arcidiecézy. Katarínka bola miestom noviciátu františkánov a cieľom mnohých pútí pospolitého ľudu z ďalekého okolia. V sedemnástom storočí bola niekoľkokrát poškodená počas stavovských povstaní či tureckých vpádov, no vždy bola opravená a život v nej pulzoval ďalej. Čo však nedokázali vojská, to sa podarilo politike – v júli 1786 bol kláštor spolu so stovkami ďalších dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Rehoľníci museli toto miesto opustiť, inventár bol odnesený a zničený a kláštor začal pustnúť a meniť sa v ruiny.

Vďaka tomu, že sa toto miesto nachádza mimo hlavných turistických chodníkov a hlavných ciest, zostal zachovaný v celkom dobrom stave. Dnes ešte môžeme vidieť ruiny kostola s vežou (v lete je na nej otvorená vyhliadka, my sme sa tam teda nedostali) a zvyšky jedného krídla kláštornej budovy. Aktuálne je kláštor obnovovaný a konzervovaný dobrovoľníkmi. Pravidelne sa tu konajú tábory pre mladých od 17 rokov, ktorí môžu stráviť dva týždne v kempe bez civilizácie a pomáhať so záchranou ruín.

Tento výlet by som naozaj nazvala prechádzkou s prehliadkou krásneho kúsku histórie, kde je stále cítiť veľkoleposť niekdajšieho poslania kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej. V prípade, že hľadáte nenáročnú túru a máte dostatok času, môžete využiť ohniská s lavičkami iba pár metrov od veže kostola. Tiež sa sem neváhajte pozrieť v rámci víkendového výletu s deťmi.

Viac fotiek nájdeš v galérii.